Bitcoin (BTC) – aktuális árfolyam

Bitcoin (BTC) je prvá a najznámejšia kryptomena – digitálne peniaze, ktoré nevydáva žiadna centrálna banka ani firma. Transakcie overuje sieť tisícov nezávislých počítačov po celom svete a zapisuje ich do verejnej účtovnej knihy, blockchainu. Pravidlá siete, vrátane celkového počtu mincí, sú dané softvérom a zmeniť ich možno iba so súhlasom drvivej väčšiny jej účastníkov.

Bitcoin vznikol ako reakcia na finančnú krízu v roku 2008 s cieľom umožniť platby medzi ľuďmi bez sprostredkovateľa. Dnes ho väčšina držiteľov vníma skôr ako „digitálne zlato“ – vzácne aktívum na dlhodobé uchovanie hodnoty – než ako bežný platobný prostriedok.

História: od whitepaperu po ETF

31. októbra 2008 zverejnil autor alebo skupina autorov pod pseudonymom Satoshi Nakamoto deväťstranový dokument „Bitcoin: A Peer-to-Peer Electronic Cash System“. 3. januára 2009 spustil sieť vyťažením prvého, takzvaného genezis bloku. Doň vložil titulok z denníka The Times o ďalšej záchrane bánk – narážku na to, proti čomu bol Bitcoin navrhnutý. Satoshi sa z projektu stiahol v roku 2011 a jeho skutočná identita dodnes nie je známa.

Prvá známa kúpa skutočného tovaru za bitcoin sa udiala 22. mája 2010: programátor Laszlo Hanyecz zaplatil 10 000 BTC za dve pizze. Tento deň sa v komunite dodnes pripomína ako „Bitcoin Pizza Day“. V nasledujúcich rokoch vznikli prvé burzy a s nimi aj prvé veľké krachy – pád japonskej burzy Mt. Gox v roku 2014 pripravil zákazníkov o stovky tisíc bitcoinov a dodnes je mementom rizika úschovy na burze.

Dôležité technické zmeny prišli s aktualizáciami SegWit (2017), ktorá zvýšila kapacitu blokov a pripravila pôdu pre Lightning Network, a Taproot (2021), ktorá zlepšila súkromie a možnosti zložitejších podmienok platieb. Spor o spôsob škálovania v roku 2017 viedol k oddeleniu siete Bitcoin Cash. V roku 2021 sa Salvádor stal prvou krajinou, ktorá bitcoin uznala za zákonné platidlo, a v januári 2024 schválil americký regulátor SEC prvé spotové bitcoinové ETF, čím sa bitcoin dostal aj do portfólií tradičných investorov.

Ako Bitcoin funguje

Každý účastník siete môže prevádzkovať vlastný uzol (node), ktorý má kópiu celého blockchainu a sám kontroluje, či transakcie dodržiavajú pravidlá. Nikto preto nemusí veriť nikomu inému – ani bankám, ani ťažiarom, ani vývojárom. Bitcoiny nie sú „uložené“ v peňaženke; peňaženka iba uchováva súkromné kľúče, ktorými držiteľ podpisuje prevody z adries zapísaných v blockchaine.

Nové bloky transakcií pridávajú ťažiari mechanizmom Proof of Work. Špecializované počítače (ASIC) opakovane počítajú hash SHA-256, kým nenájdu výsledok splňujúci zadanú obtiažnosť. Kto ho nájde ako prvý, pridá blok a získa odmenu v nových bitcoinoch plus poplatky za transakcie. Obtiažnosť sa každých 2016 blokov (približne dva týždne) automaticky upraví tak, aby nový blok vznikal v priemere každých 10 minút bez ohľadu na to, koľko výkonu sa do siete zapojí. Podrobnejšie to vysvetľuje článok Ťažba bitcoinu a Proof of Work.

Prepísať už zapísané transakcie by vyžadovalo ovládnuť väčšinu výpočtového výkonu celej siete, čo je pri dnešnom rozsahu ťažby mimoriadne nákladné. Transakciu sa za bezpečne potvrdenú bežne považuje po šiestich blokoch, teda približne po hodine. Na rýchle a lacné drobné platby slúži nadstavba Lightning Network, ktorá posiela platby mimo hlavného blockchainu a do neho zapisuje iba otvorenie a uzavretie platobných kanálov.

Tokenomika: 21 miliónov a halving

Celkový počet bitcoinov je pevne obmedzený na 21 miliónov. Nové mince vznikajú iba ako odmena za vyťažený blok a táto odmena sa približne každé štyri roky (každých 210 000 blokov) zníži na polovicu – udalosť sa nazýva halving. Na začiatku bola odmena 50 BTC za blok, po halvingoch v rokoch 2012, 2016, 2020 a 2024 je to 3,125 BTC. Posledný zlomok bitcoinu sa vyťaží okolo roku 2140; potom budú ťažiari žiť iba z poplatkov.

Väčšina bitcoinov už vyťažená je – v roku 2026 je to viac ako 19,9 milióna. Odhaduje sa, že niekoľko miliónov z nich je natrvalo stratených, napríklad pre zabudnuté heslá a vyhodené disky. Najmenšia jednotka je 1 satoshi, teda 0,00000001 BTC, takže bitcoin sa dá kúpiť a posielať aj v malých sumách – nie je potrebné kupovať celú mincu.

Obmedzená a vopred známa ponuka je hlavný argument zástancov bitcoinu ako ochrany pred infláciou. Cena však závisí od dopytu, ktorý sa môže prudko meniť, a v histórii bitcoinu sa opakovane vyskytli prepady o 70 až 80 % z maxima.

Na čo sa bitcoin používa

Najčastejšie ako dlhodobá investícia a uchovávateľ hodnoty. Bitcoin drží množstvo jednotlivcov, ale aj fondy, verejne obchodované firmy a niektoré štáty. Ďalším využitím sú medzinárodné prevody, pri ktorých bitcoin obíde banky a otváracie hodiny, a platby v krajinách s nestabilnou menou alebo obmedzeným prístupom k bankovým službám.

Na Slovensku a v Česku sa bitcoinom dá zaplatiť u menšieho počtu obchodníkov, častejšie cez platobné brány, ktoré ho okamžite menia na eurá alebo koruny. Kúpiť ho môžete na kryptoburze, v zmenárni alebo v bitcoinomate; postup krok za krokom opisuje článok Prvý nákup kryptomeny na burze.

Riziká a kritika

Bitcoin je vysoko volatilný – jeho cena sa za deň môže zmeniť o desiatky percent. Transakcie sú nevratné: pri prevode na zlú adresu, podvodníkovi alebo pri strate obnovovacej frázy prostriedky obvykle nie je možné získať späť. Úschova na burze znamená riziko jej krachu alebo hacku; pri väčších sumách sa preto odporúča vlastná hardvérová peňaženka.

Kritici poukazujú na vysokú spotrebu elektriny pri ťažbe, koncentráciu ťažby v niekoľkých veľkých pooloch a obmedzenú kapacitu siete pri vysokom záujme, keď poplatky stúpajú. Bitcoin nie je anonymný – všetky transakcie sú verejné a po prepojení adresy s identitou (napríklad cez burzu s overením totožnosti) sa dajú dohľadať. Zisky z predaja bitcoinu podliehajú dani; podrobnosti nájdete v sekcii Dane a regulácia.